Prázdny
0,00 €
 
-28 %
Rudenko

Rudenko

Autor:
|
Vydavateľstvo:
Dátum vydania: 01.10.2011
Po úspešnej románovej novele Teta Anula, ktorá získala prestížnu literárnu cenu Anasoft litera za rok 2008, prichádza Milan Zelinka, výrazný predstaviteľ staršej spisovateľskej generácie, s ďalšou „knižkou spomínania“. Podobne ako v Tete Anule, aj v nej sa vracia do kraja svojej mladosti, obce na západnom Slovensku, a na životných ...
Bežná cena knihy: 3,00 €
Naša cena knihy: 2,16 €
Ušetríte: 28 %
Zasielame: Vypredané
Detaily o knihe
Počet strán: 120
Rozmer: 135x205x12 mm
Hmotnosť: 289 g
EAN: 9788022015899
Rok vydania: 2011
Žáner: Spoločenské romány
Typ: Knihy viazané
Zákazníci, ktorí si kúpili túto knihu, si kúpili aj...
Chronicler of the Winds
Mankell Henning
12,55 €
Čas lásky, čas pomsty
autor neuvedený
0,00 €
Hot Spot Level 5: Student´s Book
Granger Colin
21,62 €
Tenis volným stylem
Švehla Martin
10,76 €
O knihe
Po úspešnej románovej novele Teta Anula, ktorá získala prestížnu literárnu cenu Anasoft litera za rok 2008, prichádza Milan Zelinka, výrazný predstaviteľ staršej spisovateľskej generácie, s ďalšou „knižkou spomínania“. Podobne ako v Tete Anule, aj v nej sa vracia do kraja svojej mladosti, obce na západnom Slovensku, a na životných osudoch jej rázovitých obyvateľov zobrazuje zmeny, ktoré v uplynulých desaťročiach postihli jeho rodisko. O tri roky sa Rudenko Myslovič oženil. Na ten deň sa veľmi dobre pamätám, lebo na svadbe bolo celé naše mužstvo do posledného hráča, aj náhradníci. Kúpili sme mu dar, krásnu porcelánovú súpravu, spevu a žartom nebolo konca-kraja, a keď zahrala hudba, za stolom neostal nikto, všetko, čo malo nohy, bolo v kole a tancovalo odušu. Ako žil náš tréner v manželstve, to neviem, lebo som musel ísť na vojenčinu a hneď potom som sa oženil. Priženil som sa do peknej obce na druhom konci republiky a tam sa na mňa navalilo toľko silných dojmov, že mi vytlačili spomienky na rodný Šúr i kamarátov, takže po čase sa mi všetko videlo nekonečne vzdialené. Raz v roku, zvyčajne na jeseň, som navštívil rodičov a súrodencov, ale to bolo málo a nezadržateľne som cítil, že pomaly a isto strácam kontakt s ľuďmi, ktorí boli kedysi stredom môjho života. Až po tridsiatich dvoch rokoch, keď som odišiel do dôchodku, dovial akýsi tajomný vietor ku mne zvesti z rodiska, o kamarátoch zmenených chorobami a starobou, medzi inými aj o Rudenkovi Myslovičovi...