Volali ma bitkár

Bývalý slovenský hokejový reprezentant a hráč NHL, dnes populárny a rešpektovaný televízny komentátor Boris Valábik je povestný svojou otvorenosťou, presnými postrehmi a kritickými názormi. Rovnaký je aj vo svojej autobiografii, ktorú napísal s popredným športovým novinárom Marošom Szücsom. Rozpráva o svojich začiatkoch, životných aj hokejových bitkách, nezabúda na súkromie – ženy, peniaze či policajnú školu, a ponúka svoje názory na slovenský aj svetový hokej. „Som rád, že som si mohol proti Borisovi zahrať v NHL. Vždy som mal rád, ako poctivo sa pripravoval na zápasy, aj na tréningy v lete. Borisa si vážim, pretože hral hokej naplno a neustúpil pred nikým. Bolo mi cťou zmerať si s ním sily v osobnom súboji.“ – Zdeno Chára Boris Valábik je bývalý hokejista. V roku 2004 si ho vo vstupnom drafte NHL vybrala Atlanta v prvom kole z desiateho miesta. Iba dvaja slovenskí hokejisti v histórii boli draftovaní vyššie. V NHL odohral 80 zápasov, jeho kariéru poznačili početné zranenia. S hokejom skončil už ako 30-ročný, potom absolvoval policajnú školu. Teraz pracuje v Športovom centre polície, je hokejovým expertom RTVS a so Slovenským zväzom ľadového hokeja spolupracuje na rozvoji mládežníckeho hokeja. Marián Szűcs vyštudoval žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. O športe a hokeji píše pätnásť rokov. Ako reportér bol na troch olympijských hrách a piatich majstrovstvách sveta v hokeji. Je vedúcim športového oddelenia v denníku SME. O bitkách... Bitka sa ide naplno. Technika je dôležitá hlavne pri obrane, lebo udierať vie každý, alebo sa to naučí. Ide o to, aby ťa súper neudrel tvrdšie a viackrát ako ty jeho. Údery sú také silné, aké ti protivník dovolí. Ak by ti dovolil ho knokautovať, tak to spravíš. Aj to sa stáva. O peniazoch... Do svojich 27 rokov som sa nepozrel na cenu ničoho, čo som si chcel kúpiť. Nemusel som. Nevedel som ani to, koľko mám na účte peňazí. Keby ma niekto okradol o 20-tisíc dolárov, ani si to nevšimnem. O ženách... Dal som sa do reči s jednou babou, ale o hokeji nepadlo ani slovo. Zobral som ju do hotela. Myslel som si, že ide po mne a nie po tom, že hrám hokej. Odskočil som si, a keď som sa vrátil, sedela za počítačom. Pozrel som sa, čo robí. Mala tam nahodené: „Boris Valábik plat.“ O hokeji... Hokej bol môj život a vďačím mu za všetko, čo mám. Stálo ma to dosť. Musel som si každú jednu vec oddrieť, obetovať zdravie a slzy, učiť sa na vlastných chybách. Ale to všetko zo mňa spravilo človeka, ktorým som teraz.