Diptych Štefana Uhra Organ a Tri dcéry

V monografii ide mimo iného o prehodnotenie desaťročia ustáleného výkladu dvoch významných režisérových historických filmov, o rozlíšenie scenáristického podielu Alfonza Bednára a následného vkladu Štefana Uhra do výslednej realizácii oboch diel. Doteraz v hodnoteniach dominoval výklad a postoj scenáristu, ktorému odporuje Uhrov autorský zámer, v oboch filmoch zvrchovane uplatnený a -ukrytý- do metaforickej reči a alegórie, podrobených v tomto texte analýze, dešifrovaniu a obsiahlejšiemu výkladu. Historicita, obraznosť aj spôsob Uhrovho rozprávania sú podmienené sakrálnymi zdrojmi katolíckej tradície a spirituality - v Organe v podobe imanentnej mystiky, v Troch dcérach bolestným vytesňovaním tejto mystiky. V Organe štátotvorný zážitok usvedčuje zodpovedných, no neobozretných -spasiteľov- rovnako ako vzplanutie bezškrupulóznych karieristov a servilných imitátorov, transformovaných v rámci dejinnej -chvíle- Troch dcér do tragických následkov osedlania si štátu vládou -ľudu-, u ktorého len obmedzenosť prekonáva nehanebnosť vyčíňania. Oba filmy sú zhodnotené aj v rámci Uhrovej ďalšej tvorby a porovnané s príbuznými dielami českej kinematografie (ide predovšetkým o kultový Obchod na korze a Jasného opus Všichni dobří rodáci). Text je podporený početnou fotografickou prílohou i citáciami z prameňov a ponúka sa aj ako všeobecná metóda pre -nákladnejší- rozbor filmového diela, nebrániac sa vyvolaniu nových kritických podnetov či diskusií. Zároveň považuje priestor venovaný obom Uhrovým filmom za isté zadosťučinenie veľkému slovenskému režisérovi a dôkaz bohatého potenciálu jeho jedinečného diptychu. Kniha vychádza aj s oboma technickými (režijnými) scenármi Organ a Tri dcéry od Štefana Uhra.